Tetrov hoľniak (Tetrao tetrix) je druh, ktorý dopláca na globálnu zmenu klímy

Pôvodne u nás Tetrov hoľniak (Tetrao tetrix Linnaeus, 1758) obýval vlhkejšie stanovištia nižších polôh, rašeliniská, vresoviská a otvorenú krajinu s rozptýlenými stromami. Vo vyšších pohoriach postupne osídlil miesta vytvorené ľudskou činnosťou, hlavne po znížení hornej hranice lesa, počas tzv. valašskej kolonizácie. Napr. vo Veľkej Fatre, klčovaním a vypaľovaním lesov, človek znížil hornú hranicu lesa o cca 300 výškových metrov.

Vznikli hole využívané na pastvu veľkých čried dobytka, oviec, kôz a koní. Z nižších polôh bol tetrov postupne vytlačený. Posledné stanovištia v kotlinách sa nachádzali v okolí Liptovskej Mary a Oravskej priehrady, odkiaľ však v deväťdesiatych rokoch úplne vymizol. Podľa poľovníckej štatistiky sa u nás ešte v roku 1975 vykazovalo 2 200 jedincov, do polovice deväťdesiatych rokov početnosť klesla na 800 jedincov. Začiatkom nového milénia ornitológovia odhadovali na Slovensku okolo 300 tokajúcich samcov. Neskôr sa populácie tetrova hoľniaka zachovali len v horských polohách, nad pásmom lesa, v pásme kosodreviny a priľahlých horných partiách lesa. Podľa Programu záchrany tetrova hoľniaka (vypracovaného odborníkmi v máji 2018) sa početnosť jednotlivých populácii pohybovala napr. v CHVÚ Horná Orava 5-15 jedincov, Malá Fatra 20-35 jedincov, Nízke Tatry 200-450 jedincov, Tatry 150 – 200 jedincov, Veľká Fatra 60-100 jedincov (50-70 kohútov). Spolu na Slovensku odhadovali v tom čase početnosť 445-851 jedincov.

Nám sa podarilo v roku 2019 vo Veľkej Fatre a okolí (Zvolen, Kečka-Kozí chrbát), fyzicky pozorovať 31 jedincov (5 sliepok a 26 kohútov), pričom 10 kohútov a 4 sliepky bolo pozorovaných na jedinej lokalite. Vzhľadom k tomu, že neboli kontrolované všetky potencionálne lokality výskytu, ale len necelá polovica, konštatujeme, že reálna početnosť vo Veľkej Fatre mohla byť v roku 2019 okolo 60 kohútikov. Od tohto roku sa nám však takýto počet už nikdy nepodarilo potvrdiť a na lokalite s výskytom 10 kohútov v roku 2019 sme v rokoch 2022 až 2024 pozorovali len jedného tokajúceho kohútika. Na lokalite Úplaz – Korytá – Malá Krížna bol pokles zo 4 tokajúcich kohútikov v roku 2019, na 0 v roku 2024. V úvahách o príčinách tohto poklesu, keď biotopy výskytu neboli výrazne pozmenené a návštevnosť lokalít sa udržuje približne na rovnakej úrovni, nám do očí bije jeden faktor a to dáta o počasí. V minulosti sa v mesiacoch január, február počasie ustálilo a väčšina dní bola s modrou oblohou, snehová pokrývka sa uchovávala z mesiacov október až december. V apríli a v máji prichádzalo tzv. aprílové počasie t.j. striedanie dažďa a modrej oblohy, často aj niekoľko krát v priebehu dňa. V júni ustálenie počasia s prevahou teplejších dní s modrou oblohou. Oproti tomu dnes častejšie pozorujeme príchod dlhšieho obdobia dažďov, hlavne v máji a v júni, keď prší aj niekoľko dní bez vyjasnenia oblohy. Prichádza v čase liahnutia kuriatok. Kým v minulosti striedanie sa dažďa a modrej oblohy nemalo výrazný vplyv na rast kuriatok (počas dažďa sa schovali pod matku a počas následného vyjasnenia, sa bez problémov stihli nakŕmiť) dlhšie trvajúce obdobie dažďa má pre kuriatka fatálne následky. Zdá sa, že na klimatické zmeny tetrov hoľniak (aj ďalšie kurovité vtáky) dopláca najviac. V otázke počasia je v posledných rokoch viditeľný aj druhý fakt a to nedostatok snehovej pokrývky v mesiacoch november a december, ktorá pôsobila aj ako ochrana pôdy a rastlín pred mrazmi, vrátane čučoriedok a brusníc ako potravy živočíchov. Nedokážem objektívne posúdiť či má na katastrofálnu úrodu čučoriedok, v roku 2024, väčší dopad mráz, alebo dlhotrvajúce sucho (možno spôsobené aj nedostatkom snehu), v každom prípade je to tiež faktor počasia, ktorý mal nepriaznivý vplyv na dôležitú potravnú bázu. Ďalším faktorom poklesu populácie tetrova hoľniaka môže byť realizácia vakcinácie líšok proti besnote. Z pohľadu človeka má táto činnosť nespochybniteľný význam pri eliminácii hrozby, ktorú besnota prináša. Z pohľadu tetrova to môže mať negatívny vplyv kvôli zvyšovaniu početnosti predátora, ktorým líška pre kurovité vtáky nepochybne je. Na záver musím pripomenúť otázku, ktorú budeme musieť riešiť v nasledujúcich desaťročiach. Les sa postupne vracia na miesta z ktorých ho človek pred storočiami vyhnal. Bez pasenia zvierat sa horná hranica lesa vracia na svoje pôvodné miesto a vplyvom globálneho otepľovania vystúpi pravdepodobne ešte vyššie. V budúcnosti sa budeme musieť rozhodnúť či chceme podporiť aktívny manažment holí, napr. pastvou hospodárskych zvierat aj ponechaním divokých zvierat, pre udržanie životného priestoru tetrova hoľniaka.

Text:   Ján Uhrin

Foto: Lukáš Mesík a Ján Uhrin