Početnosť Zubra hrivnatého (Bison bonasus) v Európe do roku 2024

Zubor sa v priebehu vekov stal súčasne symbolom ničenia aj ochrany prírody človekom. Keď v roku 1927 zostalo v Európe posledných 48 jedincov, zdalo sa, že jeho dni sú spočítané. Vďaka obetavosti niekoľkých ľudí, sa ho podarilo zachrániť a začiatkom roku 2024 jeho početnosť v Európe, podľa Európskej plemennej knihy zubra, dosahuje 11 180 jedincov. Z tohto počtu 8 812 jedincov žije vo voľnej prírode. V ktorých krajinách, kde a koľko sa dozviete v tomto článku.

Pôvodne sa zubor hrivnatý vyskytoval v takmer celej Európe. Vytváral niekoľko poddruhov, z ktorých sa do 20. storočia zachovali len dva. Rozdiel medzi týmito dvoma poddruhmi bol značný: v tvare tela, veľkosti, hmotnosti, aj vo sfarbení srsti. Sú to "nížinný" nominátny poddruh (Bison bonasus bonasus Linnaeus, 1758), ktorého posledný jedinec vo voľnej prírode bol ulovený v roku 1921 v Bielovežskom pralese a "horský" kaukazský poddruh (Bison bonasus caucasicus), jeho posledný jedinec bol vo voľnej prírode ulovený pytliakom v roku 1927, na severozápadnom Kaukaze. Ešte v 19. storočí sa v strednej Európe vyskytoval poddruh tzv. "karpatského" zubra (Bison bonasus hungarorum), ktorý bol lovený až do jeho vyhynutia, okolo roku 1852. Pozoruhodný je príbeh zubra v Bielovežskom pralese, kde sa zubor napriek častým, turbolentným politickým zmenám, v tejto časti Európy, zachoval až do 1. sv. vojny v stovkách jedincov. Aj keď tento kraj často menil majiteľov a príslušnosť k politickým útvarom, vždy konkrétny panovník naviazal na tradičnú ochranu zubra, ktorá sa tu tradovala po celé stáročia. V 1. sv. vojne, podľa niektorých zdrojov padlo za obeť až 600 zubrov a po nej ostalo v pralese posledných 9 jedincov.

Jediný preživší býk kaukazského poddruhu zubra, menom Kaucasus č.100, bol krížený zo zubricami nížinného poddruhu a tak vznikla tzv. horská línia súčasných zubrov. Ich potomkovia sa vo všeobecnosti už nepovažujú za samostatný poddruh, nakoľko nesú DNA oboch poddruhov. "Horská" línia zubrov sa v súčasnosti vyskytuje, vo všetkých chovoch, aj na Slovensku: v ZOO Košice 3 ex., Bratislava 2 ex., Snina 4 ex., v zubrej obore v Topoľčiankach 22 ex., aj vo voľnej prírode v národnom parku Poloniny, 45 až 80 ex.. Jadro tejto populácie obýva Poľské Bieszczady, na juhovýchode Poľska, (hraničí s NP Poloniny), kde boli reštituované v roku 1963. V roku 2023 bolo napočítaných 802 jedincov, plus 9 ex. sa nachádza v obore v Mucznom. Horská línia zubra sa vo väčších počtoch vyskytuje v Rusku, okolo 2 400 jedincov v 14. oblastiach, na Ukrajine, 427 ex. v 6. oblastiach a v Rumunsku 342 jedincov. Menšie voľné stáda sú v Azerbajdžane 47 ex., Nemecku 40 ex., Bulharsku 17 ex. (v roku 2020 posilnená o mladú zubricu narodenú v Bratislavskej ZOO) a v Lotyšsku 13 ex.. Celková voľná populácia horskej línie zubra dosahuje okolo 4100 jedincov v 8. krajinách, ďalších 283 jedincov žije v tzv. polovoľných populáciách, ohraničených plotom a 1 000 jedincov v zoologických záhradách a oborách v Európe.

"Nížinná" populácia zubra hrivnatého je najpočetnejšia v Bielorusku, kde v 9. oblastiach žije voľne 2 602 zubrov, v polovoľných 82 jedincov a v uzatvorených chovoch 27 jedincov. V Poľsku žije voľne (okrem už spomínanej "horskej línie" v Bieszczadoch) 1 824 zubrov v 7. oblastiach a 185 ex. v zajatí (plus 9 ex. horskej línie v Mucznom). Najvyšší počet jedincov sa nachádza v Bielovežskej puste, kde v r. 2023 napočítali 892 ex. na Poľskej a 690 ex. na Bieloruskej strane. Tieto dve populácie boli z politických dôvodov a kvôli utečencom, rozdelené hraničným plotom. Významná populácia sa nachádza v Litve, 308 ex.. V Rusku sa pohybuje voľne 11 ex. v dvoch rezerváciách.

Celkove žije v Európe a strednej Ázii 11 180 jedincov zubra hrivnatého, z toho 8 812 vo voľnej prírode, 1710 jedincov v zoologických záhradách, oborách a uzavretých chovoch a 658 jedincov v polovoľných populáciách.

Reštitúcia a vývoj voľnej populácie horskej línie zubra v národnom parku Poloniny je pekne spracovaná na webových stránkach národného parku Poloniny a môžete si ju pozrieť na tomto linku:

https://www.nppoloniny.sk/rekapitulacia-zubrov-v-poloninach-20-rokov-od-navratu-do-divociny/

Pikantnou zaujímavosťou je, že počas termínu sčítania zubrov, v Poloninách, nebol sledovaný žiaden zubor, preto v plemennej knihe zubra pre rok 2023 údaj o počte v Poloninách chýba. V samostatnej stati sú však Poloniny spomenuté s tým, že jedince pravdepodobne prešli na Poľskú stranu a boli pripočítané k chovateľskej jednotke v Bieszczadoch. Na druhej strane v poľovníckych štatistikách Slovenska, za rok 2023 je vo všetkých revíroch spolu zaznamenaných 178 zubrov, čo je podľa mňa nadhodnotený údaj.

Text: Ján Uhrin

Foto: Róbert Arány

Zdroje informácii:

RACZYNSKI J. a kol. 2024. European Bison Pedigree Book 2023.