Vývoj početnosti Kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra) na Slovensku

Kamzík vrchovský (rupicapra rupicapra) sa vyznačuje neobyčajnou odolnosťou, húževnatosťou a nenáročnosťou, ktorou sa prispôsobil drsným podmienkam horského prostredia. Pre tieto vlastnosti, ale aj pre vysokú šancu stretnutia s ním, sa stal obľúbeným predstaviteľom vysokohorskej fauny Slovenska, symbolom hôr, čo dokazujú logá mnohých organizácii. Nálezy kostrových fragmentov potvrdzujú, že sa u nás historicky vyskytoval vo viacerých pohoriach, aj v širšom stredoeurópskom (karpatskom) priestore. Zmenou klímy a následnou zmenou prírodných podmienok v postglaciálnom období (nástupom vegetácie, lesov), postupne prichádzal o svoje typické prostredie a prežil u nás ako relikt len v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách. Dlhodobou izoláciou od ostatných populácii sa tu vyvinul samostatný, endemický poddruh: Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica Blahout, 1971). V súčasnosti sa okrem neho u nás vyskytuje aj Kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra rupicapra Linnaeus, 1758), ktorý k nám bol dovezený a vypustený vo Veľkej Fatre a v Slovenskom raji.

Podľa sčítania organizovaného Správou TANAP-u, v októbri 2024, bolo v Tatrách napočítaných 949 jedincov. Z toho 637 na Slovenskej a 312 jedincov na Poľskej strane. V októbri 2022 bolo sčítaných 1 222 exemplárov z toho 858 na Slovenskej a 364 jedincov na Poľskej strane Tatier. V rokoch 2014 až 2022 sa početnosť udržiavala nad hranicou tisíc jedincov, s maximom v roku 2018 a to 1431 jedincov. Fluktuácia (kolísanie) počtu kamzíkov, nie je nič nové, v nedávnej minulosti súvisela hlavne so sociálno–politickými udalosťami v spoločnosti. Po sv. vojnách a "nežnej revolúcii", počet kamzíkov vždy klesal, čo súviselo s "uvoľňovaním morálky" v spoločnosti a nárastom tlaku na populáciu kamzíkov, ale aj s chýbajúcimi prostriedkami a vôľou sa téme venovať. Ľudia mali v ťažkých časoch iné problémy a túto situáciu využívali pytliaci. Zlá situácia bola po prvej sv. vojne, keď v roku 1922 odhadovali početnosť okolo 300 jedincov, potom začala stúpať na 800 až 1300 jedincov okolo roku 1938. Po druhej sv. vojne klesla dokonca na 164 až 250 jedincov. Po vyhlásení Tatranského národného parku v roku 1949 začala početnosť opäť stúpať a kulminovala na počte 944 jedincov, v roku 1964. Koncom šesťdesiatych rokov začala opäť klesať s odhadom na 500 až 700 jedincov. Po revolúcii v roku 1989 bola situácia ešte horšia. V rokoch 1992 až 1995 sa ešte odhadovala na 400 až 500 ex., ale v roku 1998 uvádzajú početnosť už len 280 jedincov, 200 na Slovenskej a 80 na Poľskej strane. Táto kritická situácia viedla k vypracovaniu a realizácii projektu záchrany kamzíka vrchovského tatranského v rokoch 2001 až 2005. Praktické aktivity projektu, vrátane posilnenia strážnej služby, pomohli zvrátiť nepriaznivý stav a v roku 2006 bolo na oboch stranách Tatier napočítaných 488 exemplárov a populácia začala opäť narastať.

Z dôvodu fluktuácie počtov, ako aj z poklesu početnosti kamzíka vrchovského tatranského koncom šesťdesiatych rokov 20 stor., vyvstala potreba vytvorenia "náhradnej populácie" v Nízkych Tatrách. Realizovali ju v rokoch 1969 až 1976, postupným vypustením 30 jedincov (11 samcov a 19 samíc), odchytených vo Vysokých a Belianskych Tatrách. Tejto téme sa viac venuje vynikajúci článok prof. Ing. Petra Urbana PhD., uverejnený v časopise Lesník 3/ 2018, ktorý nájdete na tomto linku:

https://www.lesy.sk/files/lesy/medialny-servis/casopis-lesnik/lesnik-marec-web.pdf

Populácia kamzíkov v Nízkych Tatrách bez výrazných výkyvov stúpala a v roku 1980 dosiahla početnosť 121 jedincov. V nasledujúcich rokoch kolísala medzi 100 až 150. jedincami. Počas sčítania organizovaného Správou NAPANT-u, bolo v júni 2022 napočítaných 184 exemplárov. Z dôvodu blízkosti už skôr dovezených resp. vypustených populácii kamzíkov vrchovských alpských (Rupicapra rupicapra rupicapra), vo Veľkej Fatre a v Slovenskom raji, sa ale nepodarilo udržať čistý genóm kamzíkov tatranských v Nízkych Tatrách a v súčasnosti sa musia obe tatranské populácie manažovať ako dve "samostatné jednotky".

Kamzíky majú schopnosť prekonávať veľké vzdialenosti, o čom som sa mohol presvedčiť osobne v septembri roku 2000, vo Francúzskom departmente Rhône, kde som pozoroval kamzíka v kameňolome, asi 35 km juhozápadne od mesta Lyon. Najskôr som tomu nevenoval veľkú pozornosť, s tým, že vo Francúzsku je "všetko možné", ale nakoniec sa ukázalo, že to bol voľný jedinec kamzíka, ktorý prešiel pravdepodobne z Álp vzdialenosť min. 140 km. Išlo o štvrtý zdokumentovaný výskyt kamzíka v departmente Rhône.

Aj zo Slovenska máme podobnú skúsenosť, záznam o výskyte kamzíka v skalných útvaroch v pohorí Vtáčnik, ktorého pozorovali pracovníci CHKO Ponitrie v januári 2015. Jednalo sa pravdepodobne o 3. ročného jedinca samčieho pohlavia. Podarilo sa im zozbierať vzorky pre rozbor DNA a pokúsim sa vypátrať informácie odkiaľ kamzík pochádzal. Iný záznam pochádza zo septembra roku 2014, kedy sa mladý kamzík zdržiaval na Muránskom hrade. 16.4.2015 ho imobilizovali a nasadili mu telemetrický obojok.

Pozorovanie dvoch jedincov v masíve Salatína v Nízkych Tatrách, počas spomínaného sčítania v júni 2022 tiež svedčí o mobilite kamzíkov. Tu je vysoko aktuálna otázka, odkiaľ tieto jedince pochádzali?

Do Veľkej Fatry bolo 20 jedincov kamzíka vrchovského alpského dovezených z Čiech, z oblasti Lužických hôr a Jeseníkov v roku 1956. Umiestnené boli do aklimatizačnej zvernice v Gaderskej doline, odkiaľ boli v roku 1960 vypustené do voľnej prírody. Cieľom bolo rozšírenie poľovníckych možností s využitím relatívne vhodných stanovíšť, skalných útvarov. Hoci sa vo zvernici kamzíky rozmnožovali, došlo aj k úhynom a nakoniec bolo vypustených 17 exemplárov. Do roku 1970 voľná populácia narástla na 43 jedincov. V sedemdesiatich rokoch kolísala medzi 41 až 53 exemplármi. Koncom sedemdesiatich rokov klesla pod 40 jedincov a tento stav pokračoval aj v novom tisícročí. Sčítanie každoročne organizujú pracovníci Lesov SR š.p. OZ Žilina. Nakoľko sa kamzíky pohybujú aj v pásme lesa (v nižších pohoriach je pôvodný habitat veľmi obmedzený) sčítanie je oveľa náročnejšie. Napríklad počas sčítania dňa 28.3.2019 bolo pozorovaných 28 ex. (v roku 2017 bolo priamo pozorovaných 37 jedincov) a veľkosť populácie odhadli v tom čase na 65 až 75 jedincov.

V Slovenskom raji vznikla populácia kamzíka vrchovského alpského priamym vypustením 6 jedincov (4 samíc a 2 samcov), dovezených z Českých Jeseníkov, v apríli 1963. Vypustené boli v lokalite Veľký Sokol, ale postupne sa rozptýlili do viacerých vhodných oblastí. V osemdesiatych rokoch sa veľkosť populácie odhadovala už na 40 až 65 jedincov. Po revolúcii v roku 1989 mierne klesla, ale v deväťdesiatich rokoch opäť stúpla na okolo 80 jedincov. Najvyšší údaj pochádza z rokov 2001 až 2004, 100 až 106 jedincov. Sčítaním v zimných mesiacoch 2013 odhadli pracovníci Správy NP Slovenský raj populáciu na okolo 100 jedincov. Aj tu treba uviesť, že boli zaregistrované viaceré migrácie jednotlivcov v širšom okolí Slovenského raja.

Všetky naše Slovenské populácie kamzíkov mali nízku početnosť. Už i jedince dovezené z Čiech pochádzali z veľmi malých populácii a môžu byť ovplyvnené evolučnými mechanizmami pôsobiacimi v malých populáciách, najmä genetickým driftom a inbridingom. Dochádzalo u nich k výmene génov príbuzných jedincov a tým k ochudobňovaniu genetickej variability. V prípade genetického driftu (k znižovaniu kolísavosti, až k strate alel), to môže mať dôležitý vplyv na evolúciu malých populácii. V prípade inbridingu, značne jednoducho povedané, môžu chýbať gény odolné voči vonkajším podnetom, napr. patogénom, vírusom, ale aj okolitému prostrediu, ako zmena klímy, odolnosť voči znečisteniu prostredia a iným vplyvom, čo môže oslabiť celú populáciu.

Text a foto:      Ján Uhrin

Zdroje informácii:

Tlačové správy: Správa TANAP, S-NAPANT, S-NP Slovenský raj.

URBAN P. 2018. Kamzíky v Nízkych Tatrách, začali to lesníci. Lesník 3/2018.

PLAVÝ M. 2019. Jarné sčítanie kamzíkov v Gaderskej doline. Lesník 4/2019.

HÁJKOVÁ A. 2007. Historie rozšíření a početnosti kamzíka horského v západních Karpatech: Genetika malých populací v druhové ochraně. Bakalárska práca. Univerzita Karlova Praha.

CIBEREJ J. 2019. Kamzík vrchovský na Slovensku. Myslivosť 8/2019.